Ahoj, človek...

Správa dňa: "Maturant usmrtil osem ľudí a potom aj sám seba...." Mráz behá po chrbte z takých správ! Čo sa to deje? Čo mladých motivuje k takým činom? Ľudský život je, ako práve nainštalovaný internet. Prináša nám neuveriteľné možnosti a je len na nás, ktorú stránku života si vyberieme a či sa na rázcestí sa rozhodneme pre správnu cestu. Ustrážiť si prehľad v dnešnom obrovskom kolotoči nie je jednoduché. Ešte, ak vtrhne do života aj televízia, reklama, rôzne mediálne klebety a "závideniahodné" príbehy o ľuďoch s hviezdnými maniermi...tak sa zrazu začneme strácať a zabíjame v sebe svoje vlastné "ja", svoju hrdosť a scvrkneme sa na veľkosť zošúvereného jablka. Ako sa vymaniť z malichernosti, ktoré začali zaberať miesto v naších hlavách a v srdciach? Nepoznám liek, ktorý by pomohol a viem aj to, že ani tých zopár mojích riadkov nezachráni svet. Pretože najpohodlnejšie je uveriť ilúzii vo svoju neomylnosť. A potom sa všetko začne úplne nevinne, príde krádež citov, tá zresetuje správanie i myseľ a nikto nemusí byť ani komisár Marlow, aby pochopil, že človek padá do záhuby. Veď len sa zamyslíte! Obyčajný televízny program. Už len to čítanie je napínavé, ako nejaký román. Skúste doň nahliadnúť a iste mi dáte za pravdu, stránky posiaté programami na zamyslenie veru sú. Čo sa vám vynára v mysli, ak si prečítate také názvy filmov, ako sú: Gangstri, Útek z väzenia, Smrť na gilotíne, Vražedný odpočet, Križovatka smrti, Smrtiaca invázia, Nežný vrah, Myšlienky vraha...? Napätie? Zimomriavky? Strach? Súhlasim, no neraz bývajú aj nebezpečným návodom, ako zničiť život. Zlé a nepríjemné story vybíjajú poistky v živote človeka. Televízia nám uberá vzácne chvíľky zo života. Vie to asi každý a predsa jej venujeme od vidím-do nevidím... Je toľko iných možnosti, ako si spestriť voľný čas...hudbou, športom, turistikou... Len je hrozne jednoduché niečo neurobiť, no oveľa ťažšie je urobiť to. A je hrozne jednoduché, aby niečo nevzniklo, no oveľa ťažšie je, aby to vzniklo. Hľadáme si vždy, len tu ľahšiu cestu a chuť do života sa stráca. Nič na svete nie je dokonalé. Veci sa pokazia a človeka zradia schopnosti, vedomosti, sila, ale existuje niečo, čomu sa hovorí cieľavedomosť a zodpovednosť a tie ľudí posúvajú skoro až k dokonalosti. Netreba spohodlnieť, ale začať na sebe pracovať. Nie je všetko "IN", čo televízia ponúka. Vyberme si len to, čo je dobré. Vyberme si tú ťažšiu cestu. Potom bude viac radosti, viac príjemnejších správ a pri večerných správach už nebudeme nevericky krútiť hlavami nad beštialnými vraždami , ktoré spáchali deti pre pár korún...že žiak prepichol pľúca štetcom svojmu kamarátovi...že sa deti rozkošne zabávali pri týrani zvierat....že v škole sa šikanuje...Nemajme voskom zaliaté uši a nezakrývajme si oči pred takými činmi. Ani doma, ani na ulici, ani v škole, lebo ak je zle zvaľujeme vinu na iných, ale vinníkmi sme sami. Rodičia! Lebo ani nevieme, čo naše deti pozerajú v televízií. A postačí tak málo...urobiť KLIK na televíznom prijímači!