Ahoj, človek...

Každý z nás žije jeden neopakovateľný, jedinečný, ale skutočný životný príbeh. Dni sú premenlivé, ako počasie, raz sa nám veľa podarí, inokedy veľa pokazíme a čuduj sa svete, na príčine nie je žiadne globálne otepľovanie. Za našu pohodu zodpovedajú naše myšlienky. Sú našou vzácnosťou. Preto ich treba rozmaznávať, byť k ním láskavé,púšťať im dobrú hudbu...aby sa z nich zrodilo šťastie. Ja si svoj pocit dokokanolosti uplácam pocitom, že som dokonalá žena, ktorá dokáže aj relaxovať a žiť. Napadlo ma upratovanie. Urobím dnes, nemusím zajtra. Tak hor sa do práce! Pohľadom som skontrolovala stav čistiacích prostriedkov, uvedomila som si, že mám všetko potrebné. Okrem chuti do práce. A tá veru, musí byť! Hlavou mi začali víriť zákerné myšlienky...čo, ak dnes rituál upratovania budem ignorovať? Všimne si to vôbec niekto? Bude ma mať niekto radšej, keď všetko bude žiariť čistotou? Navyše v štádiu, keď dosiahnem dokonalý stav poriadku, jastrabím pohľadom sledujem všetkých naokolo v snahe odhaliť sabotérov mojej driny. A vtedy? Rodinná pohoda je v háji a môj dobrý pocit tiež. A tak som sa dnes po zrelom uvážení vzdala upratovania. Veď Vianoce sú ďaleko a dobrý pocit som získala, keď ma napadlo, ako by malo vyzerať ideálne upratovanie: ja s kávičkou, nohy vyložené a manžel umýva okná, vysáva, utiera prach. Ja ho sem-tam napomeniem:"Miláčik, ešte vpravo, teraz hore..." Sen? Ale pekný.... Akéže zlé dni? Nie sú! Sú len dni, zlé naplánované. :-)